Tento článok je súčasťou nášho krátkeho seriálu "Pranie v priebehu vekov". Naposledy sme sa v krátkosti pozreli na fascinujúci vývoj prania v priebehu storočí. V tejto druhej časti rozoberieme najstaršie dôkazy o praktikách čistenia odevov, ktoré nám zanechala história. Príjemnú zábavu!
Prehistória
Podľa definície predhistorické obdobie predchádza zaznamenanej histórii. To znamená, že naši dávni predkovia nám, žiaľ, nezanechali žiadne praktické rady, ako čistiť kožušiny vlnitých mamutov. Absencia dôkazov však nie je dôkazom neexistencie a my vieme, že všetky kľúčové faktory potrebné na pranie boli prítomné už v praveku:
Pravekí ľudia mali vo všeobecnosti prístup k prírodným čistiacim látkam, ako je piesok, popol alebo živočíšny tuk, ako aj k rastlinám s vlastnosťami podobnými mydlu; mali prístup k vode v podobe riek, jazier a prírodných prameňov; mali prístup ku kameňom a drevu, ktorými mohli šatstvo otĺkať alebo trieť, aby sa škvrny rozložili; a mali prístup k teplému slnku na sušenie vonku. Kočovný a často neistý životný štýl v tom čase však pravdepodobne znamenal, že čistota odevov nebola hlavným problémom.
Antika
Staroveké civilizácie sa o hygienu zaujímali viac ako ich predchodcovia v praveku. Zdá sa, že starovekí Babylončania boli prví, ktorí používali prírodné mydlo; najstarší recept je zapísaný na hlinenej tabuľke z obdobia okolo roku 2800 pred n. l. Starí Egypťania používali mydlo vyrobené z kombinácie živočíšnych a rastlinných olejov a soli spolu s natrónom, minerálnou zásadou, ktorá pôsobila ako čistiaci prostriedok. V starovekej Číne sa oblečenie pralo pomocou popola získaného z rastlín a mušlí, ktorý slúžil ako silný prírodný prací prostriedok.
Starí Gréci si vysoko cenili čistotu a pripisuje sa im vynález veľmi ranej formy sprchy, ale mydlo nakoniec pomenovali Rimania. Podľa legendy sa dažďová voda stekajúca z hory Sapo, kde sa obetovali zvieratá, zmiešala so živočíšnymi tukmi a dreveným popolom a vytvorila zmes, ktorá sa ukázala ako prospešná pre oblečenie a pokožku.
Rimania sa však pri tom nezastavili - vytvorili aj predchodcu práčovne. V týchto zariadeniach, známych ako fulloniky, sa špinavé oblečenie namáčalo do veľkých umývadiel naplnených vodou a močom, ktorého vysoký obsah amoniaku fungoval ako prírodný čistiaci prostriedok spolu s natronom a rôznymi druhmi ílu. Pracovníci známi ako fullony šliapali po oblečení počas namáčania, aby z neho vybrali čo najviac nečistôt. Potom sa oblečenie vyžmýkalo, vysušilo na slnku, vykartáčovalo a mohlo sa aj vybieliť pomocou jemnej bielej kriedy známej ako cimulská zemina.
Na záver možno povedať, že hoci technologický pokrok určite urýchlil a spestril proces prania, samotný proces prania je tu takmer tak dlho ako oblečenie.
